Budík, káva, čaj

Autor: Anna Grenčíková | 31.5.2012 o 12:16 | (upravené 31.5.2012 o 13:00) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  483x

6:28 6:29 6:30 Budík. Sprcha. Káva. Facebook. Modrá plocha. Prihlásenie. Heslo. Načítavanie. Novinky, správy, nové priateľstvá. Vnútorný nepokoj ustáva. Ako rolujem myškou, preklikávam, zdieľam, žobrajúci hlas v mojej hlave slabne. Už len tak šepoce. Stále tichšie. Tichučko, až sa napokon stratí v aktualizáciách.

 

Mám svoju dávku. Dávku? Ukojenú závislosť!

Večer. Ležím na posteli a rozmýšľam o dni, ktorý sa práve blíži ku koncu. Čo zmysluplné som robila? Naozaj som tento deň žila? Reálne v reálnom svete ležím a napľňa ma pocit prázdnoty.

Budík, káva, facebook.

Každý z nás zažíva určitý stereotyp. Tak ja, ako aj vy. Každý z nás má svoje závislosti. Tak vy, ako aj ja.

Jednou zo závislostí dnešnej doby je závislosť na technike. Deň po dni sa stávame čoraz odkázanejší. Cítime sa ako bezrukí, keď zabudneme mobil na poličke. Prihlásenie na sociálnu sieť je pre nás upokojujúce. Vnútorný nepokoj ustáva, tak ako ustáva triaška rúk tuhého fajčiara pri podaní dávky nikotínu.

Žijeme v 21. storočí. Žijeme rýchlo. Denne sme zahŕňaní kvantom informácií, ktoré treba spracovať, prehodnotiť, vytvoriť si na ne vlastný názor. Sedíme pred počítačom a hladne pre´htame každú pikošku. Jednu hodinu. Dve. Tri. Žijeme?

Existujeme vo vlastnom imaginárnom svete. Svet, kde sú všetci hrdinovia, no len vo vlastnej virtualite. V reálnom živote sa do ničoho nestarieme. Sme ticho a nenápadní. Rozpoltení. Schizofrenici.

Namiesto chodenia von chodíme na chat. Namiesto chodenia do divadla pozeráme stupídne reality shows, ktoré nás často len pohoršujú. Kde sa stratil zmysel pokroku?

Technika, ako taká, bola človekom vytvorená  za účelom zjednodušenia života. Avšak nezdecimovali sme si skutočný žiovot na úplné minimum? Kedysi sa ľudia rozprávali. Telefonovali len príbuzným do iného mesta alebo do zahraničia. Nie je divné, ak dnes matka namiesto rozhovoru, na ktorý údajne nie je čas, volá dcére do vedľajšej izby?

Technika, ktorá nám mala uľahčiť komunikáciu, ju paradoxne ničí. Už nie sme schopní sadnúť si a porozprávať sa. Rodinná idilka. Večer. Sedíme v jenej izbe. Človek by očakával rozhovor alebo diskusiu na tému dňa. My si však hľadíme každý svojho. Mama číta knihu. Otec pozerá správy a nahlas dýcha. Sestra hrá akúsi hru na mobile. Druhá sedí za počítačom a čosi stále preklikáva. Ja sedím so slúchatkami na ušiach. Za celý večer nepadne jedno jediné slovko. Nebyť hluku televízora, akejsi lacnej kulisy, ticho mezdi nami nás pohltí. Naša každodenná komunikácia sa zredukovala na pár otrepaných fráz.

Dobré ráno.

Máš sa?

Dáš si čaj?

Fajn.

Maj sa.

Niekedy ani to...

Naše oči sú slepé, naše uši sú hluché, naše ruky sú prázdne. Chyba komunikácie, chyba spojenia, chyba spoločnosti, chyba jednotlivca.

Tak ako rodina, tak aj deti sú často okypťované. Pamätám si časi rozbitých kolien, schovávačiek, lozenia po stromoch, dlhočizných prechádzok. Budúsi to pamätať aj moje deti? Deti už rozbité kolená nemajú. Akurát tak stŕpnuté nohy kôli ustavičnému sedeniu za počítačom. Lozenie po stromoch a prechádzky? Nie. Ďakujem. Radšej zbrane a skrývanie sa vo fiktívnych zákopoch.

Mne, ako študntovi, prináša technika mnohé výhody. Mám prístup k viacerým informáciám prakticky kedykoľvek. Môžem sa spojiť s kýmkoľvek, nech už je kdekoľvek. Doba kopírovania a prepisovania rukopisov je už dávno za nami. Dnes je doba výdobytkov techniky.

Výdobytky. Dobývajú mysle, dobývajú masy. Dobývajú každého z nás. Žijeme v dobe, kde sa bez techniky prežiť nedá. Alebo si to aspoň myslíme. Častokrát si ani neuvedomujeme, ako ľahko sme ovládateľní. Náchylní všetkému uveriť. Prevziať názor. Televízny názor.

Postupne sa vytratí charakter. Staneme sa prázdnymi. Nemáme spomienky, nemáme zážitky. Máme len modré pozadie a zaspávame s myškou v ruke.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?